Šaman je vo svojej podstate samotár s veľmi širokým poľom pôsobnosti ale nebol to vyslovene náboženský post.
Kedysi podľa tradície pôvodných obyvateľov severnej ameriky (Indiánov) duchov a komunikáciu s nimi nemali iba šamani (originál medicinman) ale i dospelí bojovníci a lovci.
Podľa tradícií severoázijských kmeňov (Sibír či Stredoázijské obrlasti Ruska, Mongolsko, Čína, Tibet) šaman bol viac magický, jeho starosť bola starostlivosť o zdravie a blahobyt kmeňa / osady, bol liečiteľ ale obety robil kmeňový vodca či hlava rodiny.
Žiadna s týchto vecí však neznižuje význam či možnosť využitia šamanstva v súčastnosti, skôr naopak. Šaman býval ten, ktorý bránil kmeň pred okolím a “cudzincami” ale na druhej strane často mal vhľad do ich kultúry a chápal nutnost spoznávania pochopenia iných kultúr.
V súčastnosti si treba však uvedomiť, že najlepšie pochopíme dané postupy nie tak, že ich budeme robiť ako instantnú polievku. Ale tak, že budeme dodržiavať rituály a postupy, ktoré mali svoje opodstatnenie.
Keď Ťa potrebuje chudobný človek, zažiadaj si o málo a vezmi čo ti dá.
Odporúčaná literatúra:
Serge Kahili King: Mestský šaman
Mircea Eliade: Šamanizmus a archaické techniky extázy
Arnold Mindel: Šamanovo telo
Arnold Mindel: Techniky snenia
Victor Turner: Priebeh rituálu
Geseko von Lupke: Posolstvo šamanov
Holger Kalweit: Svet šamanov a vnútorný vesmír