Šamanizmu 7.časť – problém stratenej duše

Čo je stratená časť Duše?

A prečo ju strácame?

Jednou zo špecialít šamanskej praxe je občasná návšteva miesta Stratených duší a navrátenie stratenej časti duše pacientovi.

Je to v podstate bežné riešenie “ťažších” prípadov.
V súčasnosti je strata časti duše veľmi častá a “bežná”.

Dôvodov je hneď niekoľko.

1. straty v minulých životoch. Momentálne najmenej častý dôvod.
2.  psychické straty alebo šoky. V prípade otrasu psychiky dôjde často k blokácií a presunutiu traumy do podvedomia. Je to častá príčina ale nie najčastejšia.
3. vytrhnutie svojich prirodzených súčastí. Toto je najčastejší spôsob straty častí duše. A najmenej spoznateľný. Je dôsledkom spoločnosti, výchovy, neochoty konať vo svojej prirodzenosti a snahy prispôsobiť sa.

Ako to pracuje?
Nuz keď dieťa príde  za rodičmi namiesto komunikácie dostane príkaz odísť a nezavadzať dospelým…

Pekne to popísal Robert Bly:
Keď nám boly 2 roky, energia vyžarovala z našeho tela i duše. Ale časom sme zistili že našim rodičom sa to nepáči.

Sami sme si označili tieto časti nášho JA ako temné a snažili sme sa ich potlačiť.

A takto potláčame svoje ja a to sa nám neskôr pomstí tým, že nám privolá ochorenie hrdla či pľúc lebo sa snažíme nehovoriť s cudzími ľuďmi a podobne.
Strácame postupným šľachtením sa pre spoločnosť svoje ja a potláčame si osobnostné črty do podvedomia. A z temnoty podvedomia na nás začnú pôsobiť naši démoni, ktorých sme si vytvorili. Naša osobnosť sa stala lineárna namiesto mnohorozmernej a tu ostáva na obnovenie skrytých vecí a našich častí len jedna možnosť, obnoviť to čo bolo “stratené”.

Náš život do dvaceti trávime tím, že se rozhodujeme, které části svého jástrčíme do pytle, a zbytek života tím, že se je pokoušíme dostat zase ven. Stephen Harrod Buhner.

V lepšom prípade sa podarí nájsť šamana, ktorý postupne časti duše navráti, v horšom prípade naša duša nás napadá a stávajú sa nám veci ktoré sú zaradené do psychických chorôb.

V zriedkavých prípadoch dokážeme spracovať dané situácie aj sami.

Ak ste silný, môžete so svojimi skrytými časťami vyjednávať, komunikovať a dohodnúť sa, najprv na spolupráci, postupne na opatrnom priateľstve a následne na plnom absorbovaní a pochopení. Bohužiaľ pokiaľ sa s tým začne časom človek pri pohľade na seba zistí, že za sebou ťahá neuveriteľne dlhý vak so svojimi časťami. A začnete svojich démonov jesť a absorbovať a začnete sa vzďalovať od bežných ľudí a tí začnú k Vám vzhliadať.
Začínate vnímať svet v jeho mnohých rozmeroch a on dá na oplátku možnosti. Začnete chrániť srdce sveta a stane sa z Vás šaman. Jeden z mnohých, ktorý dokážu sami so sebou nadviazať vzťah a pochopiť aj svoje skryté časti.
Bohužiaľ často je v tomto skrytá smrť, i keď iba v podobe straty toho čím ste ako človek pre spoločnosť vychovaný. Nastane rekultivácia Vášho JA a často zistíte, že zvládate činnosti univerzálnejšie a lepšie ako okolie.

A v tom prídu opäť temné časti a otázky či to stojí za to byť iný.

Každá naša časť skrytá v mieste Stratených duší je klam, ktorý sme prijali od našich učiteľov, vychovávateľov, rodičov alebo vrstevníkov. Alebo je to klam, na ktorom trváme mi sami.

Příroda je stvořitelem člověka i jeho největším učitelem. Ukáže nám co je správné a co špatné, pokud sejdeme z Velké Cesty. – Masanobu Fukuoka

Slovo člověka je často pevné jenom natolik, nakolik si je jistý svým pohodlím. – Stephen Harrod Buhner

Advertisement

Šamanizmu 6.časť – Obroda či úpadok?

V podstate dochádza v súčastnosti k obrode šamanských techník.

Otázka znie, či nie na škodu veci.

Prečo?
Ako som v predošlých článkoch písal, nie je veľmi ľahké špecifikovať čo to vlastne šamanizmus je.

Na pripomenutie:
Čo je to ŠAMANIZMUS – duchovný základ severoázijských prírodných národov (tunguzských kmeňov), veriacich v existenciu dobrých a zlých duchov, ktorí sa môžu prejaviť alebo môžu byť vypočuté médiom – šamanom, prastará forma viery prírodných národov, kde šaman plní úlohu náboženskú, lekársku, kultúrnu niekedy aj politickú a právnickú. Ide o súbor techník, pomocou ktorých človek dosahuje extázu – definícia podľa M. Eliadeho.

Čo šamanizmus nie je :
Šamanizmus nie je náboženstvo – neexistuje v ňom boh ani bohovia, nemá chrámy. Šamanské predstavy sveta vychádzajú z bezprostrednej skúsenosti a je zameraný na prítomnosť
Šamanizmus nie je jednotný systém – má veľa rôznych foriem a nie je organizovaný
Šamanizmus nie je vývojovo ukončený – stále sa mení a vyvíja
Z týchto dôvodov sa akékoľvek informácie o šamanizme týkajú jednej alebo viacerých šamanských učení, alebo kmeňov prírodných národov, zväčša neplatia všeobecne.

V súčasnosti sa často so šamanizmom spája meno Michael Harner a jeho core-šamanizmus (jadrový šamanizmus, ktorý extrahoval z rôznych smerov to “podstatné”), Carlos Castaneda a tiež americký smer.
V Európe sa však postupne rozširuje iný typ šamanských skúseností, tie pôvodné, ktoré si poniektorí uchovali. Či už sú to návštevy z Tuvi alebo návraty k šamanizmu pôvodných obyvateľov Severnej Ameriky (Native American).
Tieto smery sa šíria hlavne v oblasti nemecky hovoriacich krajín.

Vo svojej podstate sa tieto “historickejšie smery” líšia iba v drobných detailoch, ale skúsim ich načrtnúť a porovnať s šamanizmom Harnera či Castanedu.

1. Core šamanizmus M. Harnera alebo inak povedané instantný šamanizmus.
   Harner študoval a žil v komunitách, ktoré šamanov mali vo svojom strede a snažil sa poznať a roztriediť techniky používané šamanmi. Následne z nich vybral súbor takzvaných základných techník, ktoré sa opakovali. Tie začal učiť ľudí západnej civilizácie a snažil sa ľudí dostať ku koreňom ktoré opustili. Jeho cestu vyučuje Nadácia pre štúdium šamanizmu (FSS) pod heslo, šamanizmus je pre každého…. samozrejme za finančnú odplatu (nesúdim, konštatujem). Používa sa pri práci niekoľko “silových” piesní.
2. Castanedovo učenie dona Juana, je z istej časti skôr magický ako šamanský. Svojim spôsobom šaman môže robiť dané veci ale málokedy bol špecifikovaný na nejakú činnosť. Často sa vyjadrujú ku Castanedovi, že si všetko vymyslel a bol iba dobrý spisovateľ, s poznatkami z detstva (narodil sa v Peru). Castanedovo učenie v istých momentoch inklinuje skôr k náboženským praktikám – kňazstvu.
3. Sibírsko-mongolský šamanizmus je svojim spôsobom “starý”. Používa z generácie na genráciu predávané rituálne znalosti. Ale často je zmiešaný z budhizmom či lámaizmom. Vo svojej podstate tento druh  šamanizmu je skrytý a utajovaný, i napriek tomu, že sa vyučuje.
4. Severoamerický šamanizmus je vo veľa veciach podobný ako sibírsko-mongolský, je predávany následníkom a je postavený rituálne. Na druhej strane väčšina Indiánov mala znalosti o svojich silových zvieratách a vedela spraviť aj jednoduché rituály a šamana volali len na veci, ktoré sa týkali kmeňa alebo na zložitejšie veci, ako odprevádzanie mŕtvych či liečenie. Prakticky bežný Indiáni zvládali veci ako “moderný šaman”
5. Piatou skupinou sú ostatné šamanské skupiny (v Ázií, Austrálií a Južnej Amerike), ktoré sú akousi kombináciou sibírsko-mongolského a Severoamerického šamanizmu. Akurát sa častejšie šamanmi využívali pomocné rastlinné látky (drogy).

V podstate už podľa Eliadeho a informácií o tom, čo šamanizmus nie je, je v popredí otázka:

Existuje vôbec šamanizmus?

Osobne si myslím že neexistuje, vždy je len šaman.

Dôvodov mám na to niekoľko:

1.  Je len šaman, jedinec. To či vznikol v modernej dobe alebo v minulosti je nepodstatné. Kurz a naučenie sa postupov s človeka šamana neurobí. Šamanom sa človek stáva určením. Vyberie si ho osud.
   
2. Učiť sa čosi o šamanskom svete, techniky a možnosti môže ktokoľvek. Väčšina istý čas aj dané informácie vie použiť. No časom dotyčný zabudne alebo narazí na svoje hranice.
   
3. Pokiaľ človek má informácie a neprinášajú mu to čo očakával, vzdajú to aj sami.
   
4. Existuje univerzálny systém na prácu s Vesmírom a inými realitami. Ale je jedno ako sa nazýva v podstate pri používaní vždy ide o jednotlivca.
   
5. Šamani až na výjnimky, vždy pracovali ako jednotlivci. A ako jednotlivci mali svoj špecifický prístup.
   
6. Vízie, ktoré vedú šamana sú striktne osobné, i keď ide o pomoc iným.

Otázkou je len sila toho, ako silno sa držíme svojej predstavy sveta.

Toto sú však iba moje názory na vec a moja pravda, ktorá z pohľadu iného môže byť triviálna.
Každý z nás si svet škatulkuje a málokedy je ochotný brať svet ako komplex dejov a situácií. Na druhej strane ten komplex na každého z nás pôsobí jedinečne, a už dávno nemáme určené miesto v spoločnosti…
Avšak sú chvíle, kedy nám miesto určuje Osud, Duchovia či boh/bohovia a vtedy sa tomu i tak nevyhneme.

Často sa ľudia snažia byť šamanmi či niekým, kým nie sú.

Snažíme sa byť lepším šamanom, liečiteľom či manažérom.
Možno by stačilo snažiť sa byť lepším človekom.

Stačí si spomenúť na to, kto je šaman:
Šaman sám umiera a sám sa rodí, bez chvály a poznania.
Sám nič nevie ale všetko vidí, ako súčasť konania. 

Šamanizmu 5.časť – historické korene a využitie v súčasnosti

Šamanizmus vo svojej pôvodnej podobe často existoval súčastne s inými nábožensko magickými smermi či zriadeniami.
Šaman je vo svojej podstate samotár s veľmi širokým poľom pôsobnosti ale nebol to vyslovene náboženský post.

Kedysi podľa tradície pôvodných obyvateľov severnej ameriky (Indiánov) duchov a komunikáciu s nimi nemali iba šamani (originál medicinman) ale i dospelí bojovníci a lovci.

Špecifikom šamana bolo niečo iné, a to obrana územia proti duchom, obetovanie Veľkému Duchovi, nájdenie stád, liečenie a spolupráca so spriatelenými osadami (ich šamanmi) pri žiadaní o dážď či podporu úrody a o dobrý lov.
Podľa tradícií severoázijských kmeňov (Sibír či Stredoázijské obrlasti Ruska, Mongolsko, Čína, Tibet) šaman bol viac magický, jeho starosť bola starostlivosť o zdravie a blahobyt kmeňa / osady, bol liečiteľ ale obety robil kmeňový vodca či hlava rodiny.

Tento šamanizmus, ktorý ale je v súčastnosti nie je pôvodný, je dôsledkom dlhoročného prepletania sa systémov a cudzých vplyvov.

Napríklad Mandžuovia pôvodne boli kmeňom mongolskej oblasti a prienikom do Číny prevzali množstvo návykov z náboženstiev Číny. Taktiež sa zmýva rozdiel medzi lámaizmom a šamanizmom v Nepále.

Žiadna s týchto vecí však neznižuje význam či možnosť využitia šamanstva v súčastnosti, skôr naopak. Šaman býval ten, ktorý bránil kmeň pred okolím a “cudzincami” ale na druhej strane často mal vhľad do ich kultúry a chápal nutnost spoznávania pochopenia iných kultúr.
V súčastnosti si treba však uvedomiť, že najlepšie pochopíme dané postupy nie tak, že ich budeme robiť ako instantnú polievku. Ale tak, že budeme dodržiavať rituály a postupy, ktoré mali svoje opodstatnenie.

Keď Ťa potrebuje chudobný človek, zažiadaj si o málo a vezmi čo ti dá.

Mysli na chudobných a pomáhaj im proti zlým duchom a ich silám.

Ak ťa zavolá boháč, nežiadaj za svoje služby veľa, buď spokojný s tým čo dostaneš.

Ak ťa zavolá zároveň chudák aj boháč, choď najprv k chudákovi a až potom k boháčovi.

Burjatské príslovie.

Odporúčaná literatúra:
Serge Kahili King: Mestský šaman
Mircea Eliade: Šamanizmus a archaické techniky extázy
Arnold Mindel: Šamanovo telo
Arnold Mindel: Techniky snenia
Victor Turner: Priebeh rituálu
Geseko von Lupke: Posolstvo šamanov
Holger Kalweit: Svet šamanov a vnútorný vesmír

Šamanizmu 4.časť – súčastnosť

Je miesto v modernej dobe pre šamana alebo prave naopak, on je ten ktorý by mohol pomôcť?

V súčasnosti sa šíri v našej oblasti iba takzvaný “core” šamanizmus Michaela Harnera, ktorý vytiahol základné prvky z rôznych typov šamanizmu.
Je to typicky euro-americký spôsob nahliadania a študovania vecí.

Niekto určil čo je a čo nie je dôležité…

Šamanizmus ako fenomén vôbec nie je taký jednoduchý ako ho core šamanizmus ukazuje.

Chýbajú často dôležité prvky šamanstva, zabúda sa na veci, ktoré fungovali aj bez týchto kurzov pre verejnosť.

Šaman ak má byť šamanom svojmu osudu neujde.

Duchovia si ho nájdu a zasvätia do tajov a techník bez okolia.

Ide o takzvané samozasvätenie, ktoré je menej zriedkavé než by si kto myslel.
Je na to viac dôvodov. Keďže sa rozpadlo kmeňové alebo oblastné etnické rozloženie spoločnosti, väčšinou sú šamani viazaný k nejakej aglomerácií. Najčastejšie ide o mesto či oblasť, kde žijú.
V minulosti si šaman našiel učedníka, alebo si učeň našiel šamana. Teraz si často nachádzajú duchovia priamo šamanského adepta sami. Je to rýchlejšie a často i efektívnejšie ako použiť absolventa nejakého kurzu.

Dôvodov je hneď viac.

Na rôzne kurzy chodia ľudia ktorí hľadajú, i keď častokrát nevedia čo.
Absolvovanie kurzu z absolventa nespraví šamana, iba mu otvorí dvere a naučí ho ako sa kontaktovať s iným svetom.

Následne často absolvent kurzu prestane s takýmito nástrojmi pracovať.
Poznatky, ktoré absolvent dostane, nie sú často kompletné a málokto z absolventov začne klásť otázky v Snovej realite Spojencom.
Často je tam strach z toho, že bude musieť konať a niesť zodpovednosť za činy, ktoré vykoná.
Príprava z kurzu mu nabúra bežný život a vrhne ho na dve stoličky, na ktorých musí človek-šaman sedieť.

Musí byť k dispozícií dvom svetom, reálnemu i snovému a prestane pre šamana platiť kauzalita dejov fyzickej reality.

A je to ťažké aj pre praktizujúcich “šamanov”.

Napríklad ľudia, ktorí majú na starosti oblasť Bratislavy, Banskej Bystrice, Zvolena či Žiliny si svoje “povinnosti” neplnia.
Bohužiaľ za krok späť či bokom z nastúpenej Cesty býva často zaplatený ťažkou stratou.
Taktiež treba rátať s istou časovou náročnosťou a nutnosťou občas sa stretávať s inými šamanmi v medicínskom kruhu. Ale to už je téma na iný príspevok

Šamanizmus 3.časť – základné prvky

Vo väčšine súčastných spoločností nie je šaman už prostredníkom s nadprirodzeným svetom, jeho funkciu prevzali kňazi či “mágovia”.
V posledných rokoch však dochádza k obrodeniu šamanizmu a k postupnému obnovovaniu jeho funkcie s prispôsobením sa modernej dobe.

Šaman však už nie je kmeňový ale väčšinou je viazaný na miesto svojho narodenia alebo jemu určené miesto pôsobenia.
Možno rozlíšiť dva základné typy nástupu na cestu šamana, dedičstvom šamana alebo voľbou duchov.

V oboch prípadoch môže dôjsť k sebazasväteniu alebo bude dotyčný privedený k niekomu kto v ňom šamana prebudí.
Znamením vyvoleného duchmi býva často iniciačná choroba, prejav psychickou poruchou alebo nehodou. Psychické poruchy boli niektorými bádateľmi označované za pôvodcu šamanizmu, najmä v arktickej oblasti (arktická hystéria), tejto teórii však odporuje to že v prípade iniciačnej psychickej poruchy je šaman tým kto dokáže svoju chorobu ovládnuť a uzdraviť sa.

Vo väčšine kultúr je potom šaman fyzicky i duševne normálny, alebo okolie dokonca prevyšuje.
Podstatným rysom šamana je totiž schopnosť priviesť sa do tranzu vlastnou vôľou, vysoká schopnosť koncentrácie a dobrá kondícia.
V iných prípadoch je cesta k iniciácii začala stretnutie s dušou predka, zvieraťom či zjavená vo sne.

Zasvätenie má dve roviny:

Extatickú
Extatické iniciácie prebiehajú podľa schémy: utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie, a iniciačné choroba je potom prostriedkom na zabezpečenie skúseností. Obsahuje väčšinou motívy rozkúskovania tela a jeho obnovy, po ktorej nasleduje komunikácie s bohmi, šamanmi, duchmi a dušami mŕtvych .

Tradičnú
K tradičnej rovine zasvätenie je nutné odovzdanie skúseností od staršieho šamana, ktorý pomôže zasvätencovi ovládnuť mystické techniky a naučia ho mytologické a náboženské tradície kmeňa. Po tomto období niekedy nasleduje formálne potvrdenie pre spoločenstvo, niekedy obsahujúci rôzne skúšky.

Medzi základné schopnosti šamana, a istým spôsobom jeho výsady, patrí :
-schopnosť komunikácie s duchmi a predkami
-schopnosť opustiť telo a vydať sa do iných svetov
-schopnosť vstúpiť do tranzu a mať vízie
-liečenie chorôb spôsobených zlých duchom či únikom duše
-schopnosť veštenia
-schopnosť spolupráce so silovými zvieratami

To sú tradičné predstvay ale v súčastnosti je šaman skôr súčasťou bežného sveta a modernej doby.
Žije dvojakým životom a rieši problémy viacerých realít, lieči a prináša spojencov.

Choroby v šamanizme.

Hlavné predstavy o pôvode chorôb je “únos či strata duše” a pri liečení teda šaman dušu vyhľadá a navráti do tela chorého.
Inokedy to zas býva vniknutie intrúzie či posadnutosť zlým duchom. Pri intrúziách býva často na liečbu využívaný spojenec alebo silový predmet (bubon, hrkálka apod.)

Väčšina severoázijských etník navyše verí že človek má duší viac.
V mongolskom poňatí ma dušu človeka, dušu šamana a dušu Zeme.
Popri tom ho sprevádzajú spojenci , väčšinou zvierací ale sú i “ľudský”, duchovný učiteľ alebo nebeská manželka / manžel (pri šamankách).

Šamanova nebeská manželka odráža predstavu Veľkej matky zvierat, ktorá dáva ľuďom právo loviť zver a jesť mäso.

V súčasnosti sú dva najznámejšie druhy šamanizmu sibírsky a severoamerický.

Sibírsky šamanizmus bol za čias Sovietskeho zväzu vystavený represiám a hoci spočiatku údajne používal veľmi tvrdé metódy tak sa mu nepodarilo šamanov potlačiť. V súčasnosti cez vplyv moderného sveta tu dochádza k renesanciu šamanizmu.

V USA boli tiež tradície pôvodných obyvateľov zdevastované a praktizovaní indiánskych náboženstva až do 70. rokov protizákonné. V súčasnosti sa však o neho tiež zdvihla vlna záujmu.

Šamanizmus 2.časť -Cesta šamana a jeho pomôcky

Čo by bol šaman bez svojho bubna a svojich medicín ?

Možno iba obyčajný človek.

Šamani, sme nimi všetci? Alebo len Tí vybraní?
Šaman by mal byt empirický, mal by mat tuzbu po dobrodruzstve a byt zvedavy. Bohuzial su to vlastnosti ktore o Samanovi nic nehovoria a len hrubo vystihuju poziadavky. Ide tak o vseobecnu vec ako i o podmienky ake by mal splnat mag a podobne.
Kedze nedavno sa ma par ludi pytalo, nezavysle na sebe, o to co vsetko je mozne v samanskom cestovani, rozhodol som sa zhrnut taky vseobecny pokec o to. Vopred sa ospravedlnujem ale nie som velmi teoretik ak sa v niektorych veciach mylim dajte mi vediet zmenim to.1.) Saman je vzdy sucastou komunity. Kmena, naroda, mesta a pod. Tejto komunite pomaha. Casto sa to deje v modernom svete aj bez priameho kontaktu s “komunitou”. Moze to robit liecenim, psychoterapiou, odprevadzanim dusi mrtvych (komunikaciu s psychopompmi), zmiernovanim konfliktov civilizacia-priroda a podobne.
2.) Saman sa pohybuje vacsinou v snovej realite (Dreamworld, ina realita, a pod.) Bezne sa snovy svet deli na stredny, dolny a horny. Vsetky tri su navzajom prepojene stromom sveta (alebo osou sveta) a cesta snovym svetom sa vzdy zacina v strednom svete. Stredny svet je prepojeny z nasou realitou a je jemnejsi co sa tyka energiou. Dolny svet je casto dost podobny nasmu a cestuje sa don smerom dolu. Su tu samanove najvacsie opory, Silove zvierata (Power Animals), duchovia prirody, predkovia, elementy a podobne. V dolnom svete je dane jedine miesto a to pri Osi sveta, kde je mozne skontaktovat sa aj s jej strazcom. Kelti ho volali Cernunnos (Boh s jelenou hlavou).
Horny svet je naproti tomu “jemnejsi” a viac podobny astralnym svetom, cestuje sa smerom “hore” a skryva rozne oblasti odlisne od nasho sveta. nachadzaju sa tu duchovni ucitelia (nepomylil som sa nie duchovny ucitel ale ucitelia), jemny duchovia a mozu sem aj silove zvierata.
3.) Saman pracuje s duchovnymi spojencami. Niektori su priamo s nim spojeni (predkovia, silove zvierata) ine su s nim docasne popripade sa daju privolat samanom (duchovni ucitelia, duchovia zeme, hor, ohna, styroch vetrov (smerov), nebies, zeme atd).
Su to entity ktore su sucastou Vesmiru, prirody a tiez s duchmi ludi.
Tieto bytosti su ucitelmi a preto saman nepotrebuje mat fyzickeho ucitela, kedy casto narazi uchadzac na sarlatana.
4.) Mimo spojencov ma Saman aj inych pomocnikov. A nastroje. Pokial Saman pouziva takzvanu nedrogovu cestu jeho najjednoduchsi sposob je bubon alebo nahravka uderov bubna. Pre Samana je bubon zdrojom sily (a pomocnikom). Casto sa prejavuje aj v snovej realite. Dalsim nastrojom je Hrkalka. Sluzi na cestu (namiesto bubna), cistenie, privolavanie duchov a podobne.
V niektorych kulturach (Severoamericki indiani) mali tiez medicinu (miesok s predmetmi ktore boli silove alebo svate)

Dalsimi vecami su rozne kamene, totemy, naramky a podobne ktore mozete “privolat” a zosobnit v snovej realite. Je toho mnozstvo.
Najviac sa dozviete cestovanim

Pri mojej prvej ceste som dostal tri silove zvierata, orla, pumu a delfina. Viedla ma Eva R. a vtedy tvrdila ze som sa zmylil a bola to fantazia. Nasledne spravila cestu tam a zistila ze som si nevsimol hada. Takze som dostal viac silovych zvierat nez maju niektori “skúseni” samani.

To bol start v 1996.

Dany zazitok nebol pre mna moc prijemny, a istym sposobom ma odtlacil od samanizmu. az neskor som spojil techniky so samanskej cesty s inymi . Momentalne pouzivam to co uznam za vhodne ale netreba zabudat na to, ze prax robi majstra.

Šamanizmus 1. časť – čo je a čo nie je

Šamanizmus je spôsob nahliadnutia na Svet, spôsob liečenia Sveta a spôsob komunikácie so Svetom. A samozrejme i s ľuďmi.

Šaman nemá svetonázor v zmysle Cirkvi.

Takže na začiatok čo je to ŠAMANIZMUS, podľa M. Eliadeho ide o duchovný základ severoázijských prírodných národov (tunguzkých kmeňov), veriacich v existenciu dobrých a zlých duchov, ktorí sa môžu prejaviť alebo môžu byť vypočuté médiom – šamanom, prastará forma viery prírodných národov, kde šaman plní úlohu náboženskú, lekársku, kultúrnu niekedy aj politickú a právnickú.

Ďalej ide o súbor techník, pomocou ktorých človek dosahuje extázu a napojenie na vyššie vedomie.

Modlete se k havranovi.

K havranovi, který je,

k havranovi, který byl,

k havranovi, který vždycky bude.

Modlete se k havranovi. Havrane, přines nám štěstí.

Kojukon, Havraní píseň

Na doplnenie samozrejme, že šamanov mali i iné národy, Severnej Ameriky, Afriky, Oceánie či Eskimáci.

Na druhú stranu doplním čo šamanizmus nie je:

Šamanizmus nie je náboženstvo – neexistuje v ňom boh ani bohovia, nemá chrámy. Šamanské predstavy sveta vychádzajú z bezprostrednej skúsenosti a je zameraný na prítomnosť.

Šamanizmus nie je jednotný systém – má veľa rôznych foriem a nie je organizovaný (nemyslím teraz krúžky moderných šamanov). Šamanizmus nie je vývojovo ukončený – stále sa mení a vyvíja. Z týchto dôvodov sa akékoľvek informácie o šamanizme týkajú jednej cesty, viacerých zjednotených šamanských učení alebo kmeňov prírodných národov, zväčša neplatia úplne všeobecne.

Šamansky orientovaná spoločnosť – je skupina ľudí (niekedy len zopár ľudí, inokedy celý národ), v ktorej pôsobí jeden alebo viacero (častokrát špecializovaných) šamanov.  Šaman v komunite obyčajne vykonáva viacero úloh, ktoré sú v takzvaných „civilizovaných“ spoločnostiach oddelené.

Je súčasne lekárom, kňazom, učiteľom a stará sa o kultúrne a niekedy aj o právne veci každého jednotlivca. To, že sa v komunite nachádza šaman, však neznamená, že spoločnosť môže byť označená ako šamanská. Šamanizmus častokrát existuje v kooperácii s náboženskými alebo medicínskymi praktikami v neošamanských spoločnostiach.

Jednoho dne přišla žena k vlčici. Vyzařovala z ní úcta. Poprosila vlčici, aby se stala její učitelkou. Vyprávěla jí přitom o opravdovosti svého hledání a o tom, že chce najít sebe sama. Poprosila ji o to, aby směla navštěvovat její hodiny. A ještě jednou jí vysvětlila, jak dlouho toužila po vzdělané učitelce a jak šťastná by byla, kdyby ji vlčice přijala mezi své žákyně. Vlčice její slova mlčky vyslechla.

Vstala, vznešeně a důstojně k ní přikročila, velebně ji uchopila za hlavu a řekla: „Dobře, nenech se ovlivnit,“ a sežrala ji.

Základom šamanizmu je takzvaný zmenený stav vedomia v ktorom sa šaman napája na iný svet.

Je to veľmi podobné astrálnemu cestovaniu pretože tiež ide o svet ktorý je reálny v určitom aspekte.

Občas si šaman pomôže rôznymi pomôckami ako bubon, spev či rastlinné drogy.

Ak sa skúsený šaman „napojí“ dokáže bez väčších ťažkostí nájsť vodu, človeka či zverinu. Tiež sa vie napojiť na chorého človeka a nájsť chorobu či liek na nejakú nemoc.

Toto sú všeobecne známe šamanské pôsobenia ale je tu i ďalšia, temnejšia časť. Tým je vyrieknutie Tabu (zákazu) či odprevádzanie mŕtvych do sveta kam patria.

Každý šaman mal na starosti územie kmeňa, ako fyzické tak aj astrálne. Na astrálnych pláňach však koľko krát ostala duša (duch) človeka ktorý nevedel kam ďalej a ostal tu, ide o duchov viazaných na rodinu, predmet, majetok alebo o duchov ktorí zomreli náhle a nie vždy pochopia čo sa stalo.

Niektorí „ezoterici“ ich voľajú beztelní. Ďalšími sú rôzny elementárni tvorovia (vytvorený z myšlienok alebo iniciovaným vyvolaním). Bezteľní môžu pôsobiť rušivo aj na ľudí ako poltergeist alebo prevádzať energetický vampirizmus či majú snahu zmeniť pôsobením beh vecí.

To všetko bola starosť šamana. Nepracoval na tom sám, mal pomoc z astrálneho priestoru vo forme Silového zvieraťa.

Silové zviera šaman získava na začiatku svojej Cesty a ostáva pri ňom celý život.

Sedem síl:
Mám silu Orla, silu Vzduchu mám.
Mám silu Hada, silu Ohňa mám.
Mám silu Delfína, silu Vody mám.
Mám silu Krtka, silu Zeme mám.
Mám silu Rodiny, silu Predkov mám.
Mám silu Ducha, silu bohov mám.
Mám silu Pravdy, Silu Najvnútornejšej Duše mám.
Sedem Síl ma vedie,objíma, na Ceste svojej kráčam bez obáv.